Vhodný priestor a klietku

Králiky potrebujú dostatok priestoru na pohyb a hru. Ideálne je mať pre nich vyhradenú miestnosť alebo aspoň časť miestnosti, kde sa môžu voľne pohybovať niekoľko hodín denne. Ak máte malý byt, zvážte kúpu väčšej klietky, ktorá králikovi poskytne dostatok priestoru na pohyb, skákanie a hranie. Klietka by mala byť aspoň štyrikrát dlhšia ako dĺžka králika a dvakrát taká široká.

Overte si odolnosť klietky, a to hlavne v prípade, že ju budete nechávať na terase alebo na záhrade. Vyberte si klietku s pevným dnom a dostatočne vysokými stenami, aby králik nemohol ujsť. Klietka by mala byť umiestnená na pokojnom mieste, mimo dosahu priameho slnečného žiarenia a prievanu. Ak máte možnosť, vytvorte pre králika vonkajší výbeh, kde si môže užívať čerstvý vzduch a slnečné lúče. Králikov môžu ohroziť rôzne zvieratá ako psy, mačky, kuny alebo hlodavce. Ideálne je proti týmto zvieratám používať pachové ohradníky.

Podstielka a záchodík

Na dno klietky alebo výbehu umiestnite podstielku, ktorá absorbuje vlhkosť a pachy. Môžete použiť hobliny, slamu, seno alebo špeciálne podstielky pre králiky. Králiky sú čistotné zvieratá a väčšinou si vyberú jedno miesto na vykonávanie potreby. Preto je dobré im do klietky umiestniť záchodík s podstielkou.

Misky a krmivo

Králik potrebuje mať stály prístup k čerstvej vode a kvalitnému krmivu. Zaobstarajte mu dve misky – jednu na vodu a druhú na krmivo. Misky musia byť dostatočne ťažké, aby ich králik nemohol prevrátiť. Vyberte kvalitné misky, ktoré dlhšie vydržia. Vodu vymieňajte denne a krmivo dopĺňajte podľa potreby.

Základom stravy králika je seno, ktoré by malo tvoriť väčšinu jeho jedálnička. Seno poskytuje králikovi potrebné vlákniny, podporuje trávenie a zdravie zubov. Okrem sena môžete králikovi podávať aj čerstvú zeleninu, ovocie (v obmedzenom množstve) a špeciálne granule pre králiky. Vyhýbajte sa kŕmeniu králika sladkosťami, pečivom a inými nevhodnými potravinami.

Hračky a aktivity

Králiky sú inteligentné zvieratá, ktoré potrebujú dostatok podnetov a aktivít, aby sa nenudili. Zabezpečte im rôzne hračky, napríklad loptičky, tunely, drevené hračky na hryzenie alebo kartónové krabice. Môžete im vytvoriť prekážkovú dráhu alebo im schovať maškrty, ktoré budú hľadať. Tieto aktivity sú zábavné pre zvieratko a tiež pre deti. S králikom sa zaručene nebudete nudiť!

fotografia: © shutterstock

Čo potrebujem, keď chcem chovať zajaca?

Najpodstatnejšou zložkou vašej výbavy bude jednoznačne klietka pre zajaca. Veľkosť klietky závisí aj od konkrétneho plemena, no vo všeobecnosti medzi najlepšie veľkosti patrí 100 × 50 × 50 cm. Pri výbere veľkosti by ste mali dbať aj na to, koľko času bude zajac v klietke tráviť. Po vybratí klietky je dôležité ju aj doplniť náležitou výbavou.

Do výbavy klietky patrí napájadlo, jasličky na seno, miska, záchod a niečo na hlodanie. Tiež sa odporúča zadovážiť vášmu miláčikovi aj domček – pretože aj vo voľnej prírode majú zajace tendenciu schovávať sa do prirodzených uzavretých domčekov.

Okrem výbavy klietky je dôležité zamerať sa aj na hygienické potreby pre zajaca. Zajace v období pĺznutia strácajú veľké množstvo srsti a preto je nevyhnutné zaobstarať si kefu na česanie. Tiež v rámci starostlivosti by ste si mali zaobstarať kliešte na pazúre. Pre čistenie klietky je potrebná lopatka a na prechádzku napríklad aj obojok a vodítko.

Vedeli ste, že…

• Zajace sa vyskytujú takmer v každej krajine na celom svete?
• Uši zajaca majú pre neho veľký význam, pretože zabraňujú prehriatiu v lete? Slúžia totiž na aktívne odvádzanie tepla.
• Priemerná rýchlosť zajaca je 50 km/h? Maximálna rýchlosť je pritom až 72 km/h.
• Zajacom neustále rastú zuby?
• Zajace majú svoje teritórium?
• Okrem rastlinnej stravy sa živia aj mäsitou potravou?
• V zime rastie srsť zajacom na bruchu a okolo nosa?
• Zajac má priemernú dĺžku života 5 – 9 rokov?
• Tehotenstvo zajaca trvá 50 dní?
• Králiky a zajace sa nikdy spolu nekrížia?
• Zajace majú vo všeobecnosti dokonale vyvinutý sluch a čuch, pričom zrak je slabý?

Zajace sú veľmi obľúbeným domácim miláčikom, ktorý vám dokáže priniesť veľa lásky a radosti. Starostlivosť o zajaca sa radí medzi menej náročné a vyžaduje si prakticky len základné hygienické návyky a pozornosť. Ak teda plánujete kúpu zajaca, určite sa nie je čoho obávať, práve naopak, stane sa plnohodnotnou súčasťou vašej rodinky

Fotografia: Leanè Jacobs from Pexels

 

Veľmi častým scenárom, ktorý pozná snáď každý rodič ktorý navštívil chovprodukt so svojimi deťmi, je: „Mami, oci, chcela by som králika, pozri aký je zlatý. Budem sa oňho starať, sľubujem!“ V takýchto chvíľach musí byť rodič imúnny voči nadšeniu a prosbe v detských očiach a zvážiť si niekoľko podstatných vecí. Prvá a zásadná vec je: o tohto králika sa budete v konečnom dôsledku starať vy sami. Každý deň budete dozerať na to, či ho vaša ratolesť nakŕmila, dala mu vodu a vyčistila mu voliéru. Pred dovolenkou to budete vy, kto mu bude hľadať dočasnú opateru u známych. Preto to veľmi dobre zvážte skôr, než ho prinesiete domov.   

Pre deti je králik či iné živé zvieratko častokrát len chvíľková záľuba. Ideálne je preto vyskúšať odhodlanie a trpezlivosť vašich detí. Dobrou skúsenosťou pre nich je požičať si na týždeň, dva zvieratko od kamarátov a vyskúšať si, čo všetko to obnáša. Ak to bol len chvíľkový rozmar, dieťa veľmi rýchlo príde na to, že sa bude radšej hrať na počítači ako každý deň upratovať zajačie bobky a upratovať za králičkom neporiadok, ktorý napáchal. Ak vám dieťa dokáže, že sa vie o králička zodpovedne postarať, môžete mu ho kúpiť. Dôležité je ale zo začiatku pomôcť dieťaťu s vyhľadávaním informácií o chove, pomôcť mu vybrať správne plemeno, veľkosť voliéry, vhodné krmivo. A dohliadať naňho aby na králika popri svojich školských povinnostiach nezabúdalo.

Chov miniatúrnych králikov je nenáročný a veľmi ľahko sa dá zvládnuť aj väčšími deťmi za predpokladu, že si osvoja základy starostlivosti a kŕmenia. Neodporúča sa ale, aby králika chovali veľmi malé deti, ktoré by mu mohli ublížiť. Ideálne je preto ak na chov králika dozerajú aj rodičia keďže pre deti by zvieratko v žiadnom prípade nemalo byť živou hračkou. Je to živý tvor, ktorý vám prinesie veľa lásky a radosti, ale len pri správnej starostlivosti a dodržaní zásad správneho kŕmenia a zaobchádzania. A na záver, pripravte sa na to, že vaše detičky budú chcieť králika venčiť aj v byte, čo ale znamená, že žiadne káble pred králičkom nie sú v bezpečí, králik je hlodavec a takú lahôdku ako je kábel, si nenechá ujsť.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Pre zdravý rast a vývoj králika je veľmi dôležitým faktorom príjem dostatočného množstva živín. Každá veková kategória králikov ale potrebuje iné množstvo prijatých živín. Taktiež je potrebné pri zhotovovaní kŕmnych dávok zohľadniť aj využitie králika- inú dávku krmiva potrebuje mäsový králik, ktorý potrebuje naberať na váhe a inú váš domáci králiček chovaný pre potešenie.

Dôležitou zložkou potravy sú práve vitamíny. Králiky si síce vitamíny B a K vedia v tele vytvoriť samé, no ostatné vitamíny potrebujú prijať v potrave. Buď budete svojim králikom dávať veľa ovocia a zeleniny, kde je dostatok vitamínov, minerálnych látok a vlákniny, alebo im kúpite niektoré z vitamínových prípravkov, kde sú namiešané všetky potrebné vitamíny v správnom pomere. Vitamín A a E je dôležitý pre správny vývoj vaječníkov, vďaka ktorým sa vytvára dostatok vajíčok a králiky sú ochotné páriť sa. Nevyhnutné pre zdravý život králikov sú vitamíny rozpustné v tukoch – A, D, E, K. Okrem nich sú potrebné ešte vitamíny B a C. Vitamín C je nedostatočný hlavne pri vysokých teplotách prostredia a zvýšenej záťaži, preto sa odporúča pridávať ho do krmiva len počas týchto situácií. Dávajte si ale pozor na presné dávkovanie aby ste svojho králika nepredávkovali!

Ďalšou dôležitou zložkou potravy, ktorú netreba zanedbať sú minerálne látky. Pre králika je nevyhnutný prísun vápnika, fosforu, sodíka, draslíka, horčíka, chlóru a síry. Zanedbať netreba ani prísun mangánu, železa, medi, selénu, jódu a zinku. Tieto mikroprvky a makroprvky sú nenahraditeľné pre správny rast kostí, fungovanie orgánov a celého organizmu. Pozor ale na dávkovanie, rovnako ako nedostatok, aj nadbytok určitej látky je nežiadúci pre organizmus. Tak napríklad pri zvýšenom vápniku sa zhoršuje využitie fosforu a horčíka. V kŕmnych zmesiach bývajú dostatočné koncentrácie týchto látok a hlavne v správnom pomere.

Je už len na vás, akým spôsobom budete svojho králika kŕmiť, vždy je ale potrebné zvážiť cenu, čas prípravy krmiva a hlavne vaše vedomosti o správnom kŕmení králikov.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

V dnešnej dobe sa s králikmi a zajacmi stretneme takmer na celom svete, od subarktických oblastí až po polopúšte, na lúkach, krajoch lesov ale aj v domácnostiach. Odkiaľ ale sú? Ako je možné že ešte pred stovkami rokov obývali len malé územia a nenarúšali svojimi početnými populáciami ekosystémy a dnes sa nenájde človek, ktorý by ich nepoznal?

Králiky domáce (Oryctolagus cuniculus) boli domestikované z králika divého, doteraz však nepoznáme dobu jeho prvého zdomácnenia. Až Plínius (23 – 79) ako prvý zdokumentoval úžitkové využitie králikov. Rimania si veľmi cenili ich mäso pre výbornú chuť a prisudzovali mu schopnosť predlžovať krásu, mladosť a sviežosť konzumentov ich mäsa. Je však pravdepodobné, že králiky sa podarilo zdomestikovať už skôr, len sa doteraz nenašli žiadne dokumenty ako napríklad o domestikácii koní, psov, oviec spred 10 000 rokov.

Ich pôvod predpokladáme v neskorých treťohorách v strednej Ázii aj napriek nedostatku paleontologických nálezov. Z Ázie sa už králiky rozširovali východne aj západne a osídlili tak veľkú väčšinu Európy okrem tých najchladnejších častí. Ako sa menila klíma a prichádzali doby ľadové, aj populácie králika sa premiestňovali na juh Európy kvôli lepším životným podmienkam. Postupne sa dostali až na sever Afriky odkiaľ máme o králikoch prvé písomné zmienky od Feníčanov tisíc rokov pred Kristom.

Predpokladajú sa dve domestifikačné centrá – jedno na juhu Európy v Španielsku, Taliansku a Francúzsku a to druhé v juhovýchodnej Ázii – v Číne, Japonsku a Indii. Odtiaľ sa postupne rozširoval chov domácich králikov, ale aj tých divokých do ďalších krajín. Najväčšia expanzia do nových krajín, dovtedy ešte nedotknutých králikmi, predstavovala éra objavných ciest okolo sveta. Vtedajší cestovatelia ich na lodiach preniesli do nových krajín a na ostrovy, ktoré dovtedy králika nepoznali. Pre mnohé ostrovy boli králiky hotovou katastrofou. Vďaka ich skvelej rozmnožovacej schopnosti mohla jedna králičica len počas jediného roka porodiť 4 – 7 vrhov. Za rok tak králičia populácia neúmerne stúpala keďže na mnohých ostrovoch nežili prirodzení nepriatelia králikov. Za pár rokov tak dokázala hŕstka vylodených králikov zničiť celý ostrov a vytlačiť pôvodných zvieracích obyvateľov. Králičie populácie rástli, v mnohých krajinách ako v Španielsku a Austrálii narobili neuveriteľné škody v poľnohospodárstve i na zvieratách. Až vírus myxomatózy zreguloval populácie králikov, keďže pre nevakcinované jedince je vírus smrteľný.

Na Slovensku došlo k väčšiemu rozmachu chovu králikov až koncom 19.storočia, avšak len na úžitkový chov kvôli mäsu a kožušine. Až v ostatných rokoch sa u nás začali chovať králiky pre radosť a vyšľachtili sa miniatúrne plemená.

Fotografie: © BigStockPhoto.com

Chov králikov má síce o niečo kratšiu históriu ako chov iných domestikovaných zvierat, ale aj za relatívne krátku dobu sa šľachtiteľom podarilo vytvoriť mnoho plemien a variácií králikov. Ich rozšírenie po celej Zemi tiež prispelo ku veľkým rozdielom medzi jednotlivými plemenami. Dnes poznáme vyše 200 plemien králikov s hmotnosťou pohybujúcou sa od pol kilových miniatúrnych králičkov až po vyše 8 kilových belgických obrov.

Zakrslý rex

Rexy sú zaujímavou skupinou králikov. Ide o väčšie aj menšie, zakrslé druhy. Typickou pre nich je hustá jemná srsť, ktorá rastie kolmo na kožu, nie je vlnitá a má dĺžku 16-20 mm. U ostatných plemien králikov srsť rastie proti sebe a nie je taká jemná ako zamat. Hlava je menšia, guľatá a telo svalnaté a kratšie. Rexy sa šľachtia v rôznych farebných odtieňoch, len výnimočne sú strakaté. Chov rexov má tradíciu aj na Slovensku. Medzi slovenské národné plemená sa okrem iných plemien zaraďujú aj rexy. Ide o plemená ako Slovenský sivomodrý rex a Zdrobnený slovenský pastelový rex, ktorý bol u nás uznaný za plemeno v roku 2005.

Zakrslý farebný králik

Zakrslý farebný králik je popravde farebný hermelín. Vznikol krížením hermelína s ďalším farebným plemenom králika. Ich hmotnosť varíruje medzi 1-1,3 kg. Sú prípustné všetky farebné rázy a kresby uznaných plemien okrem plášťovej kresby. Zo známych poznáme: zakrslý čierny králik, kuní, činčilový, strieborný, zakrslý siamský žltý, zakrslý japonský a mnoho ďalších..  Tieto králiky majú krátke stojaté uši s dĺžkou maximálne do 7cm.

Zdrobnené líščie králiky

Na Slovensku je to menej časté plemeno. Srsť majú rovnakú ako králik divý- podsada s krycou srsťou sú rovnako dlhé, majú 3-5 cm. Nie je potrebné ich časté česanie, čo ocenia mnohí chovatelia. Líščie králiky majú aj väčšie variácie, nielen zakrslé. Aj tak nie sú na výstavách častým hosťom. Rozšírenejším typom je Biely červenooký zakrslý líščí králik alebo ruský.

Hermelín

Hermelín bolo pôvodne mäsové plemeno v Anglicku, no dnes poznáme jeho zdrobnené formy, ktoré sa chovajú ako hobby králiky. Typickým pre hermelína je krátke telo, veľmi krátky nezreteľný krk, malá hlava a veľmi krátky chvostík. Vážia od 0,7 do 1,5 kg. Hermelín má veľmi krátke ušká. Na základe farby očí sa delia do dvoch skupín- buď je farba očí svetlomodrá (hermelín hem) alebo nie je žiadna farba, len presvitajúca červená farba z očného pozadia (hermelín heč). Pazúriky hermelínov sú typicky bez pigmentu.

Fotografie: © BigStockPhoto.com

Pri zostavovaní chovného páru králikov je dôležité určiť si ciele pripúšťania a následne od toho vybrať vhodného partnera pre vášho králika. Rozdielne je to pri intenzívnom chove, iné u drobnochovateľov a iné aj u chovateľov hobby králikov chovaných pre radosť.

Dôležité je začať s rozmnožovaním králikov v správnom veku. Králiky sú síce pohlavne dospelé v 3 – 4 mesiaci, no chovateľsky dospelé sú podľa plemena až okolo 8. mesiaca. Miniatúrne králiky je vhodné pripúšťať od 6 mesiacov, malé plemená od 7, stredné okolo 8, 9 a veľké až od 9. mesiaca. Celkovo platí, že čím väčší králik, tým neskôr je pripravený na párenie.

Pri rozmnožovaní chovných jedincov je potrebné do plemenitby vyberať len tie najlepšie jedince. Vyberajú sa jedince, ktoré majú najlepší exteriér- spĺňajú štandardy plemena, majú dobrý pôvod a rovnakú úžitkovosť. Pri výbere vhodného samca pre vašu samicu je dobré presvedčiť sa o perfektnom zdravotnom stave samca. Párením sa s cudzím samcom vystavujete svoju samicu riziku nakazenia sa niektorými závažnými infekčnými ochoreniami, z ktorých mnohé sú neliečiteľné. Je dobré tiež vedieť, že najkvalitnejšie plemenné zvieratá pochádzajú zo zimných a jarných vrhov. Ďalšou dobrou radou pri zaraďovaní mladých zvierat do plemenitby je pripúšťať ich so staršími, skúsenými zvieratami. Je dobré, aby bol samec aspoň o mesiac starší ako samica ak ide o mladé jedince práve zaradené do chovu.

Spôsob pripúšťania králikov je na vás. U drobnochovateľov sa uprednostňuje voľné, prirodzené pripúšťanie. Samica sa vždy dáva do klietky ku samcovi, nikdy nie naopak. Párenie trvá 1 – 3 minúty, väčšinou stačí jedno pripustenie a samica ostane gravidná. V niektorých prípadoch sa pripúšťanie opakuje, robí sa kontrolné pripúšťanie o pár dní po prvom pripustení. Samica sa dá ku samcovi a pokiaľ sa samica odmieta dať pripustiť samcom, dupe nohami a kňučí, je veľká pravdepodobnosť, že je gravidná. Gravidita sa dá zistiť sonograficky alebo prehmataním brušnej dutiny od 15. dňa od pripustenia. Pozor ale na tlak, ktorý na brucho vyviniete, mohli by ste poškodiť plody.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Tak ako aj iné domáce zvieratá, ktoré ľudia domestikovali a stovky rokov šľachtili na rôzne účely, tak aj králiky prešli dlhým vývojom od ich domestikácie. Pôvodne pochádzajú zo Španielska, odkiaľ ich rímski vojaci previezli do Talianska a následne do celého sveta. Rôzne podmienky ich života v nových krajinách sa odrazili aj na ich exteriéri a preto dnes poznáme plemená králikov od tých najmenších, ktoré vážia len pol kila až po obrovské, 8-kilové. Takisto sa líšia postavením ušníc, farebnými variáciami a druhom srsti.

V súčasnosti poznáme vyše 100 plemien králikov, ktoré sa dajú zatriediť do skupín podľa veľkosti. Poznáme miniatúrne králiky (hmotnosť 0,7 – 1,5 kg), malé (2 – 3 kg), stredné plemená (3 – 5 kg) a veľké plemená (6 – 8 kg).

Podľa dĺžky srsti rozoznávame dva druhy králikov. Krátkosrsté a dlhosrsté.

V tomto článku Vám predstavíme najznámejších zástupcov miniatúrnych králikov, chovaných pre radosť:

Angorský králik

Z dlhosrstých králikov je veľmi vzácnym miniatúrny angorský králik vyhľadávaný pre jeho cennú vlnu. Tento králik je iný ako ostatné. Vďaka prispôsobenému metabolizmu nemá srsť, ale dlhú hodvábnu vlnu, ktorá rastie celý život. Chovatelia týchto králikov musia preto vynaložiť viac starostlivosti, než o iné plemená. Jednak vlnu je potrebné pravidelne česať, strihať ale musia tiež dbať na vysokú úroveň hygieny ustajnenia králička. Pri výstavách je predpísaná dĺžka vlny minimálne 6 cm, čo je však niekedy problém, keďže králička je potrebné strihať maximálne každých 3,5 mesiaca.

Teddy

Králiček Teddy je jedným z najobľúbenejších miniatúrnych plemien králikov. Dôvod je jasný – je ozaj drobný a vďaka jeho dlhej a hustej srsti vyzerá ako plyšová hračka. Avšak doteraz to nie je uznané plemeno. Je však veľmi rozšírený v petshopoch a u drobných chovateľov.

Levík

Tak ako Teddy aj Levík nepatrí medzi uznané plemená, no aj napriek tomu je veľmi obľúbený ako domáci miláčik. Nápadný je dlhou „levou“ srsťou na krku, hlave a na chrbte. Na ostatných miestach tela je srsť kratšia. Chová sa v mnohých farebných variáciách a je to skvelé plemeno aj pre začínajúcich chovateľov. Uši môžu byť vzpriamené alebo tzv. baranie – spustené.

Zakrslý baran

Zakrslé barany sú typické a ľahko rozlíšiteľné od ostatných plemien králikov práve vďaka svojim ušiam. Ušnice sú zvisle spustené popri hlave a pri pohľade spredu pripomínajú podkovu. Navyše, vnútornou stranou priliehajú k telu. Farebných variácií baranov je veľa- od jednofarebných ryšavých, bielych, činčilových až po rôzne strakaté variácie, na základe ktorých sa dajú zadeliť do rôznych druhov. Telo je mohutnejšie, lepšie osvalené ako u iných zakrslých králikov a končatiny sú kratšie a silnejšie. Hlava pôsobí tiež mohutnejšie a širšie. Sú to ale veľmi milí spoločníci a pri správnej opatere získate priateľa na mnoho rokov.

Fotografie: © BigStockPhoto.com

Kúpili ste si miniatúrneho králika, pripravili ste preňho skvelú stravu, miesto na bývanie s množstvom zábaviek, prečítali ste si knihu ako sa oňho správne postarať? Tak už ostáva len jediné, postarať sa aj o jeho zdravie aby bol Váš králik zdravý a spokojný čo najdlhšie.

Aj keď sa môže na prvý pohľad zdať, že váš nový králik je zdravý, nemusí to tak byť. Králiky kúpené v chovproduktoch či zo súkromného chovu môžu mať choroby, ktoré si na prvý pohľad nemusíte vôbec všimnúť.

SVRBENIE môže poukazovať na napadnutie králika ektoparazitami. Spoznáte to tak, že králik si veľmi často škrabe uši, hlavu či chrbát. Dôkladne králika prehľadajte, ak nájdete drobné bodky v kožušine môže ísť o drobné roztoče. Škrabať sa môže aj pri svrabe. Najlepšie, čo môžete urobiť, je navštíviť veterinárneho lekára. Sami králika neliečte, mnohé prípravky pre psy môžu vášmu králikovi ublížiť.

KÝCHANIE, KAŠEĽ je hlavným príznakom respiratórnych ochorení. Aj tu platí pravidlo, čím skôr vyhľadáte veterinára, tým vyššia šanca je na uzdravenie králika. V lepšom prípade zaberú antibiotiká, v tom horšom, ak ide hlavne o bakteriálne ochorenie pasterelózu, je liečba veľmi ťažká až nemožná. Nezabudnite preto dodržiavať karanténu nových jedincov pri zaradení do chovu a pri rozmnožovaní.

ČREVNÉ PARAZITY vedia narobiť šarapatu v králičom organizme. Kvôli tomu je veľmi dôležité odčerviť králiky ihneď po odstave, pred zaradením nového jedinca do chovu alebo aj pri nákupe králika z petshopu. Pri neliečenej kokcidióze môže králik dokonca uhynúť.

INFEKČNÉ CHOROBY, pozor na ne! Najnebezpečnejšie nákazy pre králikov sú Hemoragická choroba králikov – mor a myxomatóza. Obe tieto ochorenia sú vírusového pôvodu a sú neliečiteľné. Jedinou ochranou voči nim je pravidelná vakcinácia. Vakcína proti moru je potrebná raz ročne, avšak protilátky voči myxomatóze účinkujú len pol roka. Preto je potrebné, aby ste každých 6 mesiacov navštívili svojho veterinárneho lekára. Tieto ochorenia sú veľmi nákazlivé a prenáša ich komár a iný druh hmyzu. Jediná šanca, ako svojho králika ochrániť je vakcinácia.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Králikov sa podarilo domestikovať a tak dnes poznáme niekoľko druhov domácich králikov, ktoré sa chovajú pre potešenie aj úžitok, no v našej voľnej prírode žije aj jeho divá forma. Zajace sa naopak dosiaľ nepodarilo domestikovať a žijú u nás hlavne voľne v prírode. Králiky sú rozšírené takmer po celom svete vďaka ich skvelej reprodukčnej schopnosti – jedna samica králika môže ročne porodiť 3 – 5 krát. V každom vrhu sa môže narodiť 6 až 10 mláďat.

Zajace zase naopak za rok mávajú menej vrhov (1 – 3) pre kratšiu dobu párenia sa a kvôli dlhšej dobe gravidity, ktorá je u zajaca až o 10 dní dlhšia než u králika. A tiež počet mláďat ktoré prežijú je nižší.

Dlhšia doba gravidity má svoj význam – mláďatá zajaca sa rodia do plytkých jamiek na lúke, matky im nepripravujú hniezdo ako je tomu u králikov. Malé zajačiky sa rodia kompletne osrstené, majú otvorené oči a už chvíľku po pôrode sa dokážu hýbať a v prípade nebezpečenstva utiecť. Naopak, malé králičky sú po narodení úplne odkázané na starostlivosť matky. Nevidia, majú telo bez srsti a kvôli teplu im matky pripravujú nory pod zemou vystlané suchou trávou a vlastnou srsťou.

A ako ich môžeme odlíšiť už na prvý pohľad? Jednoducho. Zajace sú v porovnaní s králikmi väčšie, majú dlhšie uši, hlavu a zadné končatiny. Uši zajacov sú nielen dlhšie, ale majú typické čierne okraje. Vieme ich ale odlíšiť aj na základe sfarbenia ich srsti. Srsť králika je celoročne rovnakej farby, zatiaľ čo u zajaca sa mení sezónne. Počas roka varíruje medzi rôznymi odtieňmi hnedej a sivej a v zime sa jeho kožuch mení na biely. Pomáha mu to lepšie sa zamaskovať pred dravcami.

Rozdiely sú aj v ich spôsobe stravovania. Zajace uprednostňujú „tvrdú“ potravu ako kôru, púčiky, tvrdšie plody a králiky zasa mäkšiu – mäkké stonky tráv a rôzne druhy zeleniny.

Čo sa týka ich spôsobu života, aj tu nájdeme rozdiely. Králiky sú väčšinu dňa ukryté v podzemných norách a zvyknú vychádzať až na sklonku dňa. Žijú vo veľkých kolóniách v mäkkých pôdach. Zajace naopak nory nemajú, žijú voľne na lúkach vo vysokých trávach a pred nepriateľom dokážu rýchlo utiecť. Zajace sú samotári, ktorí vytvárajú páry len v období párenia.

Fotografie: © bigstockphoto