Veľmi častým scenárom, ktorý pozná snáď každý rodič ktorý navštívil chovprodukt so svojimi deťmi, je: „Mami, oci, chcela by som králika, pozri aký je zlatý. Budem sa oňho starať, sľubujem!“ V takýchto chvíľach musí byť rodič imúnny voči nadšeniu a prosbe v detských očiach a zvážiť si niekoľko podstatných vecí. Prvá a zásadná vec je: o tohto králika sa budete v konečnom dôsledku starať vy sami. Každý deň budete dozerať na to, či ho vaša ratolesť nakŕmila, dala mu vodu a vyčistila mu voliéru. Pred dovolenkou to budete vy, kto mu bude hľadať dočasnú opateru u známych. Preto to veľmi dobre zvážte skôr, než ho prinesiete domov.   

Pre deti je králik či iné živé zvieratko častokrát len chvíľková záľuba. Ideálne je preto vyskúšať odhodlanie a trpezlivosť vašich detí. Dobrou skúsenosťou pre nich je požičať si na týždeň, dva zvieratko od kamarátov a vyskúšať si, čo všetko to obnáša. Ak to bol len chvíľkový rozmar, dieťa veľmi rýchlo príde na to, že sa bude radšej hrať na počítači ako každý deň upratovať zajačie bobky a upratovať za králičkom neporiadok, ktorý napáchal. Ak vám dieťa dokáže, že sa vie o králička zodpovedne postarať, môžete mu ho kúpiť. Dôležité je ale zo začiatku pomôcť dieťaťu s vyhľadávaním informácií o chove, pomôcť mu vybrať správne plemeno, veľkosť voliéry, vhodné krmivo. A dohliadať naňho aby na králika popri svojich školských povinnostiach nezabúdalo.

Chov miniatúrnych králikov je nenáročný a veľmi ľahko sa dá zvládnuť aj väčšími deťmi za predpokladu, že si osvoja základy starostlivosti a kŕmenia. Neodporúča sa ale, aby králika chovali veľmi malé deti, ktoré by mu mohli ublížiť. Ideálne je preto ak na chov králika dozerajú aj rodičia keďže pre deti by zvieratko v žiadnom prípade nemalo byť živou hračkou. Je to živý tvor, ktorý vám prinesie veľa lásky a radosti, ale len pri správnej starostlivosti a dodržaní zásad správneho kŕmenia a zaobchádzania. A na záver, pripravte sa na to, že vaše detičky budú chcieť králika venčiť aj v byte, čo ale znamená, že žiadne káble pred králičkom nie sú v bezpečí, králik je hlodavec a takú lahôdku ako je kábel, si nenechá ujsť.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

V dnešnej dobe sa s králikmi a zajacmi stretneme takmer na celom svete, od subarktických oblastí až po polopúšte, na lúkach, krajoch lesov ale aj v domácnostiach. Odkiaľ ale sú? Ako je možné že ešte pred stovkami rokov obývali len malé územia a nenarúšali svojimi početnými populáciami ekosystémy a dnes sa nenájde človek, ktorý by ich nepoznal?

Králiky domáce (Oryctolagus cuniculus) boli domestikované z králika divého, doteraz však nepoznáme dobu jeho prvého zdomácnenia. Až Plínius (23 – 79) ako prvý zdokumentoval úžitkové využitie králikov. Rimania si veľmi cenili ich mäso pre výbornú chuť a prisudzovali mu schopnosť predlžovať krásu, mladosť a sviežosť konzumentov ich mäsa. Je však pravdepodobné, že králiky sa podarilo zdomestikovať už skôr, len sa doteraz nenašli žiadne dokumenty ako napríklad o domestikácii koní, psov, oviec spred 10 000 rokov.

Ich pôvod predpokladáme v neskorých treťohorách v strednej Ázii aj napriek nedostatku paleontologických nálezov. Z Ázie sa už králiky rozširovali východne aj západne a osídlili tak veľkú väčšinu Európy okrem tých najchladnejších častí. Ako sa menila klíma a prichádzali doby ľadové, aj populácie králika sa premiestňovali na juh Európy kvôli lepším životným podmienkam. Postupne sa dostali až na sever Afriky odkiaľ máme o králikoch prvé písomné zmienky od Feníčanov tisíc rokov pred Kristom.

Predpokladajú sa dve domestifikačné centrá – jedno na juhu Európy v Španielsku, Taliansku a Francúzsku a to druhé v juhovýchodnej Ázii – v Číne, Japonsku a Indii. Odtiaľ sa postupne rozširoval chov domácich králikov, ale aj tých divokých do ďalších krajín. Najväčšia expanzia do nových krajín, dovtedy ešte nedotknutých králikmi, predstavovala éra objavných ciest okolo sveta. Vtedajší cestovatelia ich na lodiach preniesli do nových krajín a na ostrovy, ktoré dovtedy králika nepoznali. Pre mnohé ostrovy boli králiky hotovou katastrofou. Vďaka ich skvelej rozmnožovacej schopnosti mohla jedna králičica len počas jediného roka porodiť 4 – 7 vrhov. Za rok tak králičia populácia neúmerne stúpala keďže na mnohých ostrovoch nežili prirodzení nepriatelia králikov. Za pár rokov tak dokázala hŕstka vylodených králikov zničiť celý ostrov a vytlačiť pôvodných zvieracích obyvateľov. Králičie populácie rástli, v mnohých krajinách ako v Španielsku a Austrálii narobili neuveriteľné škody v poľnohospodárstve i na zvieratách. Až vírus myxomatózy zreguloval populácie králikov, keďže pre nevakcinované jedince je vírus smrteľný.

Na Slovensku došlo k väčšiemu rozmachu chovu králikov až koncom 19.storočia, avšak len na úžitkový chov kvôli mäsu a kožušine. Až v ostatných rokoch sa u nás začali chovať králiky pre radosť a vyšľachtili sa miniatúrne plemená.

Fotografie: © BigStockPhoto.com

Králikov sa podarilo domestikovať a tak dnes poznáme niekoľko druhov domácich králikov, ktoré sa chovajú pre potešenie aj úžitok, no v našej voľnej prírode žije aj jeho divá forma. Zajace sa naopak dosiaľ nepodarilo domestikovať a žijú u nás hlavne voľne v prírode. Králiky sú rozšírené takmer po celom svete vďaka ich skvelej reprodukčnej schopnosti – jedna samica králika môže ročne porodiť 3 – 5 krát. V každom vrhu sa môže narodiť 6 až 10 mláďat.

Zajace zase naopak za rok mávajú menej vrhov (1 – 3) pre kratšiu dobu párenia sa a kvôli dlhšej dobe gravidity, ktorá je u zajaca až o 10 dní dlhšia než u králika. A tiež počet mláďat ktoré prežijú je nižší.

Dlhšia doba gravidity má svoj význam – mláďatá zajaca sa rodia do plytkých jamiek na lúke, matky im nepripravujú hniezdo ako je tomu u králikov. Malé zajačiky sa rodia kompletne osrstené, majú otvorené oči a už chvíľku po pôrode sa dokážu hýbať a v prípade nebezpečenstva utiecť. Naopak, malé králičky sú po narodení úplne odkázané na starostlivosť matky. Nevidia, majú telo bez srsti a kvôli teplu im matky pripravujú nory pod zemou vystlané suchou trávou a vlastnou srsťou.

A ako ich môžeme odlíšiť už na prvý pohľad? Jednoducho. Zajace sú v porovnaní s králikmi väčšie, majú dlhšie uši, hlavu a zadné končatiny. Uši zajacov sú nielen dlhšie, ale majú typické čierne okraje. Vieme ich ale odlíšiť aj na základe sfarbenia ich srsti. Srsť králika je celoročne rovnakej farby, zatiaľ čo u zajaca sa mení sezónne. Počas roka varíruje medzi rôznymi odtieňmi hnedej a sivej a v zime sa jeho kožuch mení na biely. Pomáha mu to lepšie sa zamaskovať pred dravcami.

Rozdiely sú aj v ich spôsobe stravovania. Zajace uprednostňujú „tvrdú“ potravu ako kôru, púčiky, tvrdšie plody a králiky zasa mäkšiu – mäkké stonky tráv a rôzne druhy zeleniny.

Čo sa týka ich spôsobu života, aj tu nájdeme rozdiely. Králiky sú väčšinu dňa ukryté v podzemných norách a zvyknú vychádzať až na sklonku dňa. Žijú vo veľkých kolóniách v mäkkých pôdach. Zajace naopak nory nemajú, žijú voľne na lúkach vo vysokých trávach a pred nepriateľom dokážu rýchlo utiecť. Zajace sú samotári, ktorí vytvárajú páry len v období párenia.

Fotografie: © bigstockphoto

V porovnaní s minulosťou je už dnes na trhu dostatok literatúry zameranej na chovateľstvo králikov ako domácich miláčikov. Rozhodli sme sa preto vytvoriť menší zoznam kníh, ktoré sú dostupné v slovenskom alebo českom jazyku.

V prípade, že niektorý z titulov je už vypredaný, nezúfajte. Ešte stále môžte navštíviť niektorú z knižníc, alebo antikvariátoch, kde ho určite nájdete.

Zoznam budeme aktualizovať. V prípade, že poznáte publikáciu ktorá tu nie je a chceli by ste sa o ňu podeliť s ostatnými, napíšte nám svoj tip v komentároch pod článkom. Titul pridáme do zoznamu.

• LINKE-GRUN G. 2010. Králík zakrslý. Vydavateľstvo JAN VAŠUT, s. r. o. 2010. 48s. ISBN 9788072367306
• FRANKLOVÁ M. – BULANTOVÁ J. 2009/10. Králík zakrslý. Vydavateľstvo Magdaléna Javorská – distribúcia. 2009/10. 72s. ISBN 9788087293096
• WEGLER M. 2009. Trpasličí králik. Vydavateľstvo JAN VAŠUT, s. r. o. 2009. 64s. ISBN 9788072366460
• WAGLER M. 2007. Môj trpasličí králik a ja. Vydavateľstvo IKAR. 2007. 64s. ISBN 9788072364930

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Ak chcel v minulosti chovateľ kúpiť svojho domáceho miláčika, musel zamieriť do niektorého zo špecializovaných chovateľských obchodov, tzv. chovproduktov, alebo sledovať riadkovú inzerciu v dennej tlači. Ďalšou z možností bola návšteva chovateľských búrz, kde sa stretávali chovatelia s cieľom kúpiť alebo predať svojich zverencov.

S rozvojom informačných technológií a internetu sa zmenil aj spôsob nákupu zvierat. Dnes si záujemca o zviera pozrie všetky ponuky z pohodlia domova na niektorom z internetových inzertných portálov. Medzi najviac využívané a najefektívnejšie patria špecializované inzercie zvierat. Jednou z nich je inzercia zvierat ZOO burza.

Odkaz: http://www.zooburza.eu/sk/

Na ZOO burze okrem inzercie zajacov a králikov dajú nájsť aj inzeráty iných hlodavcov. Od myší, potkanov, škrečkov, morských prasiatok, až po činčily, veverice, osmákov degu a burunduky. Ponuka chovateľov je naozaj pestrá, na svoje si tu prídu aj chovatelia psov, mačiek, plazov, vtákov, hospodárskych a exotických zvierat, priaznivci akvaristiky, teraristiky, či insektaristiky a pestovania rastlín.

ZOO burza umožňuje aj výmenu cenných rád a poznatkov, na tamojšom diskusnom fóre. Vkladať do neho príspevky môže každý zaregistrovaný návštevník. Registrácia je bezplatná a trvá iba chvíľu, zaregistrovaní užívatelia ňou získavajú plnú kontrolu nad svojimi inzerátmi a diskusnými príspevkami.

Fotografia: © BigStockPhoto.com