Pri zostavovaní chovného páru králikov je dôležité určiť si ciele pripúšťania a následne od toho vybrať vhodného partnera pre vášho králika. Rozdielne je to pri intenzívnom chove, iné u drobnochovateľov a iné aj u chovateľov hobby králikov chovaných pre radosť.

Dôležité je začať s rozmnožovaním králikov v správnom veku. Králiky sú síce pohlavne dospelé v 3 – 4 mesiaci, no chovateľsky dospelé sú podľa plemena až okolo 8. mesiaca. Miniatúrne králiky je vhodné pripúšťať od 6 mesiacov, malé plemená od 7, stredné okolo 8, 9 a veľké až od 9. mesiaca. Celkovo platí, že čím väčší králik, tým neskôr je pripravený na párenie.

Pri rozmnožovaní chovných jedincov je potrebné do plemenitby vyberať len tie najlepšie jedince. Vyberajú sa jedince, ktoré majú najlepší exteriér- spĺňajú štandardy plemena, majú dobrý pôvod a rovnakú úžitkovosť. Pri výbere vhodného samca pre vašu samicu je dobré presvedčiť sa o perfektnom zdravotnom stave samca. Párením sa s cudzím samcom vystavujete svoju samicu riziku nakazenia sa niektorými závažnými infekčnými ochoreniami, z ktorých mnohé sú neliečiteľné. Je dobré tiež vedieť, že najkvalitnejšie plemenné zvieratá pochádzajú zo zimných a jarných vrhov. Ďalšou dobrou radou pri zaraďovaní mladých zvierat do plemenitby je pripúšťať ich so staršími, skúsenými zvieratami. Je dobré, aby bol samec aspoň o mesiac starší ako samica ak ide o mladé jedince práve zaradené do chovu.

Spôsob pripúšťania králikov je na vás. U drobnochovateľov sa uprednostňuje voľné, prirodzené pripúšťanie. Samica sa vždy dáva do klietky ku samcovi, nikdy nie naopak. Párenie trvá 1 – 3 minúty, väčšinou stačí jedno pripustenie a samica ostane gravidná. V niektorých prípadoch sa pripúšťanie opakuje, robí sa kontrolné pripúšťanie o pár dní po prvom pripustení. Samica sa dá ku samcovi a pokiaľ sa samica odmieta dať pripustiť samcom, dupe nohami a kňučí, je veľká pravdepodobnosť, že je gravidná. Gravidita sa dá zistiť sonograficky alebo prehmataním brušnej dutiny od 15. dňa od pripustenia. Pozor ale na tlak, ktorý na brucho vyviniete, mohli by ste poškodiť plody.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Králiky a zajace majú výbornú rozmnožovaciu schopnosť a ich chov je nenáročný, čo sú skvelé predpoklady pre úspešný odchov mláďat. Králičica má provokovanú ovuláciu, to znamená, že ovulácia nastane, keď je samica v kontakte so samcom. Je to veľmi výhodné, keďže si týmto spôsobom dokážu chovatelia sami regulovať, kedy budú mať mláďatá a nemusia čakať, kedy príde ruja ako u iných druhov zvierat.

Samica králika môže mať za rok 3 až 5 vrhov a v každom vrhu môže byť 6 až 10 mláďat. Tento počet sa môže líšiť v závislosti od plemena, veľkosti, veku samice i od samca. Keďže gravidita králikov trvá len okolo 28-31 dní tak pri nekontrolovanom množení v prírode sa dokážu králiky veľmi rýchlo premnožiť.

Ak ste sa rozhodli pripustiť vašu králičicu, musí mať na to vhodný vek. Samice miniatúrnych králikov môžete pripúšťať už od 6. mesiaca veku a malé plemená od 7 mesiacov. Niekedy sa stáva, že samica aj keď nie je kotná, správa sa, akoby bola, stavia si hniezdo a pripravuje sa na pôrod. Je to ale normálny jav. Gravidnej samici pravidelne čistíme klietku, dbáme na dostatok vody, vitamínov a sena a hlavne zabezpečíme jej pokoj. Pár dní pred očakávaným pôrodom jej zatemníme klietku, dáme hniezdnu búdku a dostatok čistej podstielky a sena na vytvorenie hniezda. Samica sa už o mláďatá dokáže postarať sama aj bez našej pomoci. Dôležité je ale sledovať vrh, prípadné mŕtve mláďatá odstrániť z hniezda a dostatočne sa postarať o matku králičicu. Musí mať dostatok výživného krmiva, vždy čerstvú vodu, seno a v prípade, že sa mláďatá nevyvíjajú dostatočne, je potrebné zvýšiť kŕmnu dávku samice.

Mláďatá sú pri narodení slepé, nemajú žiadnu srsť a ich život závisí na starostlivosti ich matky. Tá ich kŕmi vlastným mliekom, prvé dni kolostrom. Malí králičkovia začínajú vidieť na 10. deň po narodení a 21 dní od narodenia sa už hýbu, vyliezajú z hniezda a začínajú prijímať okrem mlieka aj tuhú potravu. Mláďatá odstavujeme medzi 35. a 45. dňom po narodení. Pri odstave je nevyhnutné malých králikov aj samicu odčerviť. Čas odstavu je pre králikov obdobie veľkých zmien nielen chovateľských, ale aj tráviaci trakt králičkov prechádza zmenami, s ktorými sa nie všetky jedince dokážu vyrovnať bez pomoci. V 6. týždni zároveň králiky pĺznu. V období po odstave podávame králikom kvalitné krmivá a ich matkám vyradíme krmivá podporujúce tvorbu mlieka.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

V predchádzajúcom článku Starostlivosť o chrup králika sme popísali, ako sa starať o chrup králika. Okrem chrupu je však potrebné nezanedbať ani starostlivosť o srsť a pazúriky králikov. Bežnú starostlivosť zvládnete pri troche šikovnosti sami. Je dobré ale predtým, než sa do toho pustíte prečítať si nejakú literatúru o starostlivosti o králika.

Starostlivosť o pazúriky spočíva v občasnom kontrolovaní ich dĺžky a smeru rastu. Ak má králik priestor na obrusovanie pazúrikov, netreba mu ich skracovať, no v domácom prostredí to zväčša tak nie je. Pre bežnú starostlivosť vám stačia kliešte na pazúriky pre psov, ktoré kúpite v chovateľských potrebách v rôznych veľkostiach. Niektorým králikom netreba skracovať pazúriky celý život, iným sa zase musia skracovať každý mesiac, alebo každé dva. Pri strihaní si dajte veľký pozor, aby ste nezastrihli do lôžka, pre králika by to bolo veľmi bolestivé a ďalšie strihanie by bolo obtiažne, králik by sa bránil. Lôžko je ružovej farby a pri zastrihnutí dlho krváca. Preto ak striháte pazúriky, dajte pozor, aby ste strihali len časť pazúrika bez lôžka. Vždy je lepšie strihať menej a častejšie, ako riskovať krvácanie.

Ak máte krátkosrstého králika, o srsť sa nemusíte toľko starať. Pri dlhosrstom králikovi vám ale pribudnú každodenné starosti s česaním srsti. Výber hrebeňov je široký a je len na vás, aký typ hrebeňa či kefy použijete. Dlhá srsť si vyžaduje denné česanie pretože pri nečesaní sa srsť začne splietať, vznikajú dredy, ktoré sa už nedajú rozčesať a musia sa odstrihnúť. Pravidelným česaním bude srsť vášho králika krásna, lesklá a bez uzlíkov. Dôležité je kontrolovať oblasť konečníka tak u krátkosrstých ako aj u dlhosrstých králikov. V tejto oblasti sa často zachytáva trus, ktorý sa vplieta do srsti a tieto nálepy sa neustále zväčšujú, iritujú konečník, môžu spôsobiť zápal alebo dokonca upchať análny otvor a znemožniť králikovi vylúčiť trus. Ak objavíte takýto nálep trusu na srsti, je potrebné ho odstrániť. Ak je to možné, stačí ho odstrihnúť, ak je už obrovský a nepodarí sa ho ani rozmočiť, je potrebné navštíviť vášho veterinárneho lekára. Čím skôr tak urobíte, tým lepšie pre vášho králika, predídete tak mnohým zbytočným komplikáciám.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Pre králika býva najmä v počiatkoch rodiaceho sa vzťahu s chovateľom zaobchádzanie stresujúcou záležitosťou. Ak si ale chovateľ osvojí niektoré zásady, môže to upevniť dôveru zvieraťa a uľahčiť privykanie si na nový domov. Králik si dokáže zapamätať príjemné a nepríjemné skúsenosti a spájať si ich s ľuďmi. Preto ak chcete aby sa pri vás cítil dobre a nebál sa, mali by ste ho ušetriť rôznych stresujúcich situácií.

Zmysly králikov sú od prírody veľmi vyvinuté, veľmi citlivo reagujú na každý vonkajší podnet. Hluk, zhon, naháňanie mu neprospievajú, chovné zariadenie by malo byť umiestnené mimo dosahu pôvodcu týchto ruchov. Vzájomnú dôveru upevňujú maškrty. Králik si veľmi rýchlo zvykne, že chovateľova pre neho vždy niečo dobré skrýva a nechá sa rád prilákať. Časom začne mimo chovného zariadenia pustený králik sám vyhľadávať kontakt s chovateľom.

Základom manipulácie s králikom je pomalé približovanie spredu. Chovateľ by sa mal vyvarovať prudkých pohybov a príliš hlasných prejavov, prípustné je prihováranie sa priateľským tónom hlasu. Králik by ma chovateľovi najskôr oňuchať ruku a ak je pokojný, až teraz by s ním mal začať zaobchádzať – dvíhať ho a premiestňovať. Pri manipulácii zviera uchopíme pravou rukou za kožu, ktorú má voľnú za ušami. Ľavou rukou mu pri tom podopierame zadné nohy a boky. Králika nikdy nechytáme za uši, pretože je to pre neho bolestivé a mohli by sme ho poraniť.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Ak chováme králiky ako domácich miláčikov, celkom pochopiteľne majú iné životné podmienky ako ich divo žijúci príbuzní, či pri chove hospodárskych zvierat. Keďže tieto stránky sú zamerané na chov králikov pre potešenie, vynecháme popis zariadení pre veľkochov.

Na úvod treba podotknúť, že hoci ojedinele, stretávame sa s prípadmi, že sú králici chovaní v akváriách a teráriách. Tieto zariadenia sú na chov absolútne nevhodné, udržuje sa v nich vlhkosť, plesne a v dôsledku nedostatočnej vetrateľnosti aj vysoké teploty, ktoré negatívne vplývajú na zdravie zvierat. Na chov králikov ich v žiadnom prípade neodporúčame.

Ideálnym domovom pre králika v byte je klietka.  Ak nepatríme zrovna k domácim majstrom a nezhotovíme si ju sami, môžme sa obrátiť na špecializovaný chovprodukt, kde nájdeme v ponuke rôzne druhy klietok pre hlodavce, väčšinou pozostávajúce z plastovej vaničky a kovového – drôteného zvršku. Pri voľbe jej veľkosti by sme sa mali riadiť pravidlom, že rozmery vaničky pre jedno zviera by mali byť minimálne 60 x 60 centimetrov. Vanička by mala mať dostatočnú výšku, aby zabránila králikom vyhrabávať z klietky podstielku.

V každej klietke nesmie chýbať základné vybavenie a príslušenstvo slúžiace na zábavu. Králik musí mať na blízku vždy čistú vodu. Pre tento účel môžme použiť kameninovú nádobu, položenú na vyvýšené miesto, napr. drevený hranol. Na trhu je tiež dostatočné množstvo napájačiek, ktoré zabraňujú znečisteniu vody. Ich hlavicu je nutné aj napriek tomu neustále čistiť, aby sa v nej nerozmnožili zárodky škodlivých baktérií.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Mnoho chovateľov v snahe zabezpečiť králikovi priateľa, zaobstarajú morské prasiatko. Síce dokážu vytvoriť spoločenstvo, avšak tieto dve zvieratá sú svojim správaním a nárokmi odlišné a nezriedka dochádza aj k napadnutiam morčaťa, často silnejším králikom. Ak chcete králikovi dopriať kamaráta, potom by to mal byť ďalší králik.

Pes a mačka sú od prírody lovci a králik zase ich korisť. Hoci je možné ich vzájomné spolužitie, neodporúča sa ich nechávať samotných bez dozoru. Čo je pre psa a mačku nevinnou hrou, chápe králik úplne inak. V snahe uniknúť sa môže zraniť, väčšie druhy sa bránia uhryznutím. Mačka môže reagovať poškriabaním, čo môže mať pre králika fatálne následky v prípade ak zasiahne napríklad oko. V zápale „hry“ môže byť pre králika smrteľné aj uhryznutie psom.

Fotografia: © bigstockphoto

Držať králikov iba v chovnom zariadení je pre nich trápením, chovateľ by im mal dať príležitosť voľne sa vybehať po izbe. Pred ich vypustením z klietky by mal eliminovať rôzne nástrahy, ktoré na králikov v byte číhajú. V prípade že to charakter bytu neumožňuje, existuje riešenie v podobe interiérového výbehu.

V špecializovaných predajniach – chovproduktoch sa dajú kúpiť komponenty na stavbu ohrady pre morské prasiatka a králiky. V takomto výbehu sú zvieratá celkom v bezpečí a nehrozí im žiadne nebezpečenstvo. Zručný chovateľ si môže takúto ohradu vyrobiť svojpomocne.

Podlaha výbehu by mala byť ľahko umývateľná. Koberce a drevo sú pre tento účel nevhodné, absorbujú moč, pachy a zle sa čistia. Dlaždice sú zase chladné a šmykľavé, preto tiež nepostačujú. Riešením je umiestniť pod výbeh podložku z nepriepustného materiálu.

Ešte lepším riešením je umiestniť prenosný výbeh na čerstvom vzduchu v záhrade, kde je pod výbehom priamo trávnik. Nezabúdajme, že nedostatok pohybu nepriaznivo vplýva na kvalitu a dĺžku života králika. Zvieratá bez pohybu majú sklony k obezite a agresivite.

Fotografia: © BigStockPhoto.com